Cernobyl

UTS neustale organizuje rozne podujatia, prihovory, vecere a rozne ine spolocenske akcie.
Jednou z nich bola aj pozvanka na ukazku noveho dokumentarneho filmu Precarious.

Reziserkou je Merilyn Fairskye - experimental filmmaker - a odohrava sa v Cernobyle.

Je to film s titulkami v ktorom nevystupuju ziadny herci, je toceny v zime a pozostava zo zaberou na 'Ghost town', vymrete mesto Cernobyl. Skvely vyber hudby a hlasy ludi ktorich postihla tato katastrofa hovoria o tom ake to bolo ked vybuchla atomova elektraren v ich rodnom jazyku, rustine.

Z ich slov mi behal mraz po chrbte a bolo to velmi emocionalne pocuvat velmi smutne pribehy nevinnych ludi ktori nemali ani ponatia co sa prave v tom case dialo a ako to ovplyvni  ich vlastne zivoty a zivoty ich deti.

Zatlkanie informacii a ubezpecovanie ze je vsetko v poriadku, rady aby pili co najviac vodky nas nechalo vsetkych v sieni ako skamenelich. Zabery na vyprahnute sidliska, rozbite okna a prazdne ihriska.... v pozadi mraziva hudba a smutne slova jednich z par ludi ktori sa dozili roku 2011, aj ked so zdravotnymi problemami.

Po skonceni premietania sme mali tu cest stretnut aj prave jedneho muza z tohto filmu ktory pracoval ako letec a bol vyslany pracovne do Cernobylu. Koli mnohym zdravotnym problemom ktore ho postihli po Cernobyle sa musel on aj s celou svojou rodinou vystahovat do Pakistanu.
Bolo to velmi zvlastne ho tam vidiet, pocuvat a uvedomovat si co vsetko prezil a ze sa nedozije veku ktoreho by sa mozno mohol za normalnych okolnosti dozit. Mnoho jeho kolegov uz nezije, ako nam povedal.

Vsetci si az prilis dobre uvedomovali co sa odohrava prave teraz v Japonsku a ja dufam ze historia sa nezopakuje.