Ako som sa hrala na novinarku

Pocas studia v Londyne nam bolo povedane, ze novinari uz vlastne vobec nic nerobia. Cely den sedia za stolom a citaju tlacove spravy ktore mozno trosku prerobia, presunu par slovicok, ak sa im chce zavolaju niekomu kto im nieco na danu temu povie a dopisu svoje meno na konci clanku. Ved ako by aj mohol jeden novinar napisat niekolko clankov za den? najst pribeh, vyhladat background, obvolat svedkov alebo ludi ktori by ku tomu nieco chceli povedat a tak dalej...

Jasne ze to nieje mozne, urcite nie v tejto dobe ked jeden clovek robi aj za troch... Tak som si uz v Londyne hovorila ze by som chcela skusit ake to je byt novinarom.

Moja povinna literatura 

Dostala som tu sancu a este teraz sa mi trasu nohy. 

Zadanie ulohy znelo: napisat clanok (500 slov) z casti mesta v ktorom byvate o niecom co sa momentalne deje a este to nebolo zverejnene v ziadnych novinach, casopisoch alebo online. Musite mat styri zdroje, ich mena a telefonne cisla. Mate na to jeden tyzden. 

Musite povedat ze ste freelance novinar ktory pise clanok a chcel by viac informacii, ved to poznate z filmov. Pride zena/muz v sacku, v ruke diar a pero a ked povie ze je novinar/ka tak sa ide kazdi pototo lebo urcite z toho bude riadna bomba!

Skutocnost je vsak uplne ina. 

V prvom rade som musela zistit ze v akej casti mesta to vobec byvam, pod ktory urad patrim a kde sa ten urad nachadza. Prisla som tam z usmevom od ucha k uchu a ked som povedala ze som novinarka nikto sa somnou nechcel rozpravat lebo NEMOZU HOVORIT Z NOVINARMI!

Nikto vam nechce povedat nic, cakate na email od danej osoby cele dni a ked konecne pride tak je to totalna TLACOVA SPRAVA!! od PR ludi.... to vie cloveka riadne nastvat (a to musite mat stastie ze ste vobec nejaky email dostali).

Nechce sa mi stazovat ake je to tazke byt v cudzom meste, nepoznat okolie a ze ked mate hovorit po anglicky tak zabudnete aj ako sa volate. 

Je to moja volba a musim si poradit ako viem. 

Nakoniec som napisala clanok o miestej kniznici ktora zacala program pre mladych tinedzerov aby citali knihy - v zmysle - mladi ludia uz nemaju zaujem o knihy ked sa mozu hrat pocitacovu hru alebo presediet den na facebooku. Cize nudny a pozitivny clanok o tom co robi kniznica pre miestnu komunitu. 

A to som tam musela chodit kazdy den aby mi vobec dala pani kniznicna rozhovor!!

Tak som sa musela ist v piatok spolocensky zabavit lebo tolko stresu co vo mne bolo sa inac vyventilovat nedalo!