Na urovni

Uz som spominala ako sa o nas UTS stara a neda mi to opet nespomenut. Je vidno ako velmi im zalezi na dobrych vztahoch s inymi krajinami a ich univerzitami. Neustale pocuvame aki su stastni a pocteni tym ze nas tu maju - nas international students.

recepcia v Town Hall

Ja by som skor povedala ze my sme radi ze tu sme a ze nas prijali :DD

Boli sme pozvani primatorom mesta Sydney, na oficialne uvitanie a recepciu na ktorej sa podavalo len to naj sampanske a skvele jedlo. Stretli sme sa so studentami z inych univerzit a vypoculi si prihovory ich riaditelov a par studentov.

Ja s Pauline

Recepcia sa konala v Town Hall. v ktorej sa nachadza najdlhsi mechanicky organ na svete (8000 pistal) a predtym nez bola postavena Opera, sa tu konali vsetky vyznamne podujatia. Bola to pre nas velka pocta.

Aby to nebolo malo, Vice-chancellor nasej UTS nas pozval na Annual dinner. Vsetci sme sa museli obliect do farieb cervena-cierna-biela. Vecera bola uzasna, bol pripraveny program, rozne sutaze a ziva kapela hrala do vecera. Konecne sme si super zatancovali.

International students

Westminster v UTS

V mojom reporte po navrate do Londyna mi nebudu stacit slova na vyjadrenie urovne aku ma UTS.

Znacky, znamenia a ine informacne zariadenia

V Sydney je vsetko super, krasne, prijemne ale jednu vec neviem predychat - znacky.

Rozmaznana londynskym standardom kde je vyznaceny kazdy s*hit, si nemozem zvyknut na australsky "whateva" postoj.

Predstavte si situaciu ked stojite na zastavke autobusu a nemate absolutne ziadnu sajnu ktorym smerom ten autobus ide a ktore cisla odchadzaju z danej zastavky.

NIC!

jedna tabulka z casmi od am do pm a vedla kazdeho casu je napisane cislo autobusu... moja otazka znie... kam do ri*i ide ten ....piiiiiip.... autobus???!!!! anyone????

Necakajte nadhernu farebne odlisenu mapu autobusov, uz vobec nie nocnych spojov ako v Londyne.

Ved predsa viete kam idete, nie?? tak naco mapa?!

tak kam to bude??

Ako som sa hrala na novinarku

Pocas studia v Londyne nam bolo povedane, ze novinari uz vlastne vobec nic nerobia. Cely den sedia za stolom a citaju tlacove spravy ktore mozno trosku prerobia, presunu par slovicok, ak sa im chce zavolaju niekomu kto im nieco na danu temu povie a dopisu svoje meno na konci clanku. Ved ako by aj mohol jeden novinar napisat niekolko clankov za den? najst pribeh, vyhladat background, obvolat svedkov alebo ludi ktori by ku tomu nieco chceli povedat a tak dalej...

Jasne ze to nieje mozne, urcite nie v tejto dobe ked jeden clovek robi aj za troch... Tak som si uz v Londyne hovorila ze by som chcela skusit ake to je byt novinarom.

Moja povinna literatura 

Dostala som tu sancu a este teraz sa mi trasu nohy. 

Zadanie ulohy znelo: napisat clanok (500 slov) z casti mesta v ktorom byvate o niecom co sa momentalne deje a este to nebolo zverejnene v ziadnych novinach, casopisoch alebo online. Musite mat styri zdroje, ich mena a telefonne cisla. Mate na to jeden tyzden. 

Musite povedat ze ste freelance novinar ktory pise clanok a chcel by viac informacii, ved to poznate z filmov. Pride zena/muz v sacku, v ruke diar a pero a ked povie ze je novinar/ka tak sa ide kazdi pototo lebo urcite z toho bude riadna bomba!

Skutocnost je vsak uplne ina. 

V prvom rade som musela zistit ze v akej casti mesta to vobec byvam, pod ktory urad patrim a kde sa ten urad nachadza. Prisla som tam z usmevom od ucha k uchu a ked som povedala ze som novinarka nikto sa somnou nechcel rozpravat lebo NEMOZU HOVORIT Z NOVINARMI!

Nikto vam nechce povedat nic, cakate na email od danej osoby cele dni a ked konecne pride tak je to totalna TLACOVA SPRAVA!! od PR ludi.... to vie cloveka riadne nastvat (a to musite mat stastie ze ste vobec nejaky email dostali).

Nechce sa mi stazovat ake je to tazke byt v cudzom meste, nepoznat okolie a ze ked mate hovorit po anglicky tak zabudnete aj ako sa volate. 

Je to moja volba a musim si poradit ako viem. 

Nakoniec som napisala clanok o miestej kniznici ktora zacala program pre mladych tinedzerov aby citali knihy - v zmysle - mladi ludia uz nemaju zaujem o knihy ked sa mozu hrat pocitacovu hru alebo presediet den na facebooku. Cize nudny a pozitivny clanok o tom co robi kniznica pre miestnu komunitu. 

A to som tam musela chodit kazdy den aby mi vobec dala pani kniznicna rozhovor!!

Tak som sa musela ist v piatok spolocensky zabavit lebo tolko stresu co vo mne bolo sa inac vyventilovat nedalo!

Cernobyl

UTS neustale organizuje rozne podujatia, prihovory, vecere a rozne ine spolocenske akcie.
Jednou z nich bola aj pozvanka na ukazku noveho dokumentarneho filmu Precarious.

Reziserkou je Merilyn Fairskye - experimental filmmaker - a odohrava sa v Cernobyle.

Je to film s titulkami v ktorom nevystupuju ziadny herci, je toceny v zime a pozostava zo zaberou na 'Ghost town', vymrete mesto Cernobyl. Skvely vyber hudby a hlasy ludi ktorich postihla tato katastrofa hovoria o tom ake to bolo ked vybuchla atomova elektraren v ich rodnom jazyku, rustine.

Z ich slov mi behal mraz po chrbte a bolo to velmi emocionalne pocuvat velmi smutne pribehy nevinnych ludi ktori nemali ani ponatia co sa prave v tom case dialo a ako to ovplyvni  ich vlastne zivoty a zivoty ich deti.

Zatlkanie informacii a ubezpecovanie ze je vsetko v poriadku, rady aby pili co najviac vodky nas nechalo vsetkych v sieni ako skamenelich. Zabery na vyprahnute sidliska, rozbite okna a prazdne ihriska.... v pozadi mraziva hudba a smutne slova jednich z par ludi ktori sa dozili roku 2011, aj ked so zdravotnymi problemami.

Po skonceni premietania sme mali tu cest stretnut aj prave jedneho muza z tohto filmu ktory pracoval ako letec a bol vyslany pracovne do Cernobylu. Koli mnohym zdravotnym problemom ktore ho postihli po Cernobyle sa musel on aj s celou svojou rodinou vystahovat do Pakistanu.
Bolo to velmi zvlastne ho tam vidiet, pocuvat a uvedomovat si co vsetko prezil a ze sa nedozije veku ktoreho by sa mozno mohol za normalnych okolnosti dozit. Mnoho jeho kolegov uz nezije, ako nam povedal.

Vsetci si az prilis dobre uvedomovali co sa odohrava prave teraz v Japonsku a ja dufam ze historia sa nezopakuje.

svet je velky zadok.. ehmm ....

Vzdy som zboznovala Londyn... bola to laska na prvy pohlad. Mozem si obliect co chcem, nemusim sa malovat ked nechcem a nikto si ma nevsima (to nieje az taky bonus, akokedy).
Milion moznosti ist sa zabavit, divadlo, kino, rozne druhy restauracii z kazdeho kuta sveta a bilion kaviarni.
Sydney je take iste mesto, nieje tu udana hodina vecerneho pokoja, zivot sa zije ci je AM alebo PM.

ALE .. je tu MORE a SLNKO!

Uz mame jesen ale pocasie je tu ako v Londyne cez ten jeden tyzden leta co tam mame (velmi smutny ale pravdivy fakt).

A vcera som sa ako keby teleportovala do Londyna ked som sedela v kaviarni na kave s mojimi kamoskami a musela som sa ich dotkut aby som sa uistila ze sa mi to nesniva a je to fakt tak. Monika  a Katka si len tak pekne cestuju po Australii a teda sme si dali rande aj v Sydney.

Bolo to skvele a velmi mi to pripomenulo ako mi chybate, VY tam v uprsanom ale krasnom Londyne!

Na Coogee Beach

Vecer sme sa isli kupat do mora a bolo tak krasne teplo, o 10pm ani vanok a my v rock pool na Coogee.. skvely pocit!!!

Rock pool Coogee

Aj studujem..samozrejme....ale bez zabavy a uzivania si by to bol predsa hriech :DDD

Cela UTS sa neda porovnat s tou mojou Westminster...

Vsetko je tu zorganizovane na spickovej urovni, mozno je to tym ze jeden skolsky rok tu stoji okolo $15.000!!!!! a viac... (ten moj v Londyne "len" £3500)

BBQ pre International students - takze pre mna :DD

Je tu o nas vyborne postarane aj cez skolu aj mimo nej, rozne aktivity a kluby su uplne zadarmo. Zacala som chodit na kurzy spanielciny ktoru som sa uz tak davno chcela naucit a teraz mam tu moznost. 

 International Student Festival 

teplo..teplejsieee...horuuucoooooo!!!!!!!!!

Podla mna uzasna fotka!!

Najteplejsi den v mojom zivote... woooowww ale sa mi tam pacilo!!!!

Mardi Gras je druhy najvacsi pochod gayov a lezbiciek na svete v Sydney, ten najvacsi je v Los Angeles, ale mne uplne stacil tento!

Bola to totalna sranda, skvela hudba a vino vytvorilo uzasnu atmosferu a dokazali sme zabudnut aj na fakt ze sme si krasne vystali 4 hodiny pred zacatim celej show. Inac by sme nemali ziadnu sancu vidiet take skvele predstavenie. Tisice G+L sa tesili z ich dna aj ked zakon v Australii neschvaluje ich sobas, je to dost zvlastne kedze je tu obrovske percento prave takto orientovanych ludi.

Sprievod pozostaval z roznych skupin ktore reprezentovali oblast v ktorej pracuju alebo aj rasu...takze tam boli zachranari, policajti, autobusari, surfisti!, moslimovia!!, indovia a proste uplne vsetko... homosexuali su  proste uplne vsade.

Cela show trvala 2 a pol hodiny a ani si nechcem predstavit co sa dialo potom vo vsetkych kluboch a baroch ktore boli rezervovane len pre 'smotanku'.  :DD


Den predtym sme boli na Bondi beach a dusili sme sa smiechom pri pohlade na transvestitov v opetkoch a s kabelkami ako hraju volejbal!!!...... tu si ludia proste ziju svoje zivoty a vsetci im mozu vyliest na hrbbbbb!!!  :DDD

Ujo v ruzovom klobuku mal okolo 70tky!

Uni je v plnom prude

Veza UTS

V pondelok 28.Februara som mala prvy den skolu. Cize to bol den kedy som sa vratila z NZ a tak sme s Pauline meskali na nasu prvu hodinu. Ked sme dorazili zistili sme ze v Australii sa casom nemrha a prva hodina bola uz riadna prednaska a preberanie uciva...ups...

Mam tento semester 3 predmety.

1. Media, mediation, power
2. Media writing and production
3. Introducing to journalism

Moj internat

Skolu mam 3 krat do tyzdna a to v pondelok, stvrtok a piatok. Mame prednasky a hodiny. UTS je obrovska univerzita pozostavajuca z mnozstva budov (fakult). Je to rozhodne vacsia uni ako v Londyne a uz ked sme prisli sme zistili ze aj lepsie zabezpecena a organizovana. Mame obrovske mnozstvo mimo skolskych aktivit, je tu plno kaviarni a restauracii, obchodov ... ako take male mestecko. Jedine co mi vadi je ze kniznica nieje priamo v hlavnej budove ale asi 5 minut chodze (aka som uz rozmaznana, co?) :DD

pohlad na Uni zo strechy internatu 

Urobim par fotiek a zverejnim ich, vraj UTS vyhrala dva krat posebe cenu najskaredsej budovy v Sydney ... hahah ... ale z vnutra je uplne super!

Ako v rozpravke

Bielou je oznacena trasa ktoru sme presli

Kde mam tak asi zacat....hmmm... uz viem... jedno je jasne, 10 dni na Novy Zeland je pramaaaalicko! Jednoznacne preto ze sa do tejto krajiny okamzite zamilujete a uvedomujete si kazdym dnom ze je toho tolko vela co by ste chceli vidiet a tak malo casu aby ste to vsetko stihli.

Som cestovatelsky duch a viem ze aj menej je niekedy viac a preto sme si vybrali z toho mnozstva len tolko kolko sa dalo uniest. Naplanovali sme cestu hned v prvy den ze kam by sme chceli ist a co vidiet a po ceste v karavane v ktorom sme stravili velmi vela casu som hltala kazdy stranu v Lonely Planet a robila malicke bokovky, mestecka popri ktorich sme prechadzali a zdali sa byt zaujimave na male zastavenie.

Videli sme toho strasne vela, spoznali sme sa s mnozstvom zaujimavych ludi ktori tak isto ako my cestovali v autach alebo karavanoch a stanovali na roznych miestach. Na rozdiel od nas oni cestuju po NZ mesiace a mnoho z nich cestuje po celom svete rok alebo dva a NZ je jednou krajinou z mnozstva inych. Bolo to pre mna strasne zaujimave pocuvat ich pribehy a niekedy sa mi to zdalo az neuveritelne ako moze niekto len tak opustit vsetko vo svojej rodnej krajine, predat svoj malicky majetok a rozhodnut sa pre takyto kocovny zivot.

Bola som sokovana hlavne z dievcat ktore cestuju uplne sami! spoznavaju ludi v hosteloch a o dva dni na to su uz na ceste s nimi, mozno len kratky usek a mozno az na tyzdne alebo mesiace. Je to uplne iny svet a prave taketo zazitky my pomahaju si uvedomit ze je toho tolko vela co neviem, tolko moznosti, len treba odvahu. Ale uprimne asi by som nenabrala odvahu na cestovanie sama okolo sveta na rok. Ale nikdy nehovor nikdy :)))

Neviem kolko kilometrov sme museli prejst ale stalo to za to. Ak ma niekto moznost ist alebo rozmysla ze kam by tak mohol ist na dovolenku, tak NZ je jednoznacne top moznost, ci v zime alebo v lete. Ja by som sa sem chcela este raz vratit.

Male fakty:
- jedna noc v hostely od $22 - 31 (spali sme v dvoch hosteloch, jeden za 22 a druhy za 31)
- aktivity ako bungyjumping alebo skydive su poriadne drahe
- aj ked sme spali v stanoch museli sme platit za noc/osobu okolo $6 alebo $8 dolarov. Nemoze sa     kempovat hocikde, ale iba na takychto vyhradenych miestach kde je vzdy zachod a nie vzdy voda.
-sprchovat sa kazdy den je luxus :DD (ale skoro vsade su jazera takze prirodna sprcha je mozna, a strasne studena )
- ak sa mi podari prist do NZ este raz tak by som si urcite prenajala karavan a spala v nom ako kazdy den rozkladat stan a modlit sa aby neprsalo ( prsalo nam asi tri krat a zima bola poriadna hlavne na juhu ostrova)

Bola to jedna z mojich naj dovoleniek :)))