Brisbane - Queensland

Australia sa sklada zo siestich federalnych statov a ja som navstivila moj zatial stvrty - Queensland.

Tuto pohladnicu som si kupila na letisku
a uzasne znazornuje aka obrovska je Australia (2xEuropa)

Federalne staty su:

• Novy Juzny Wales - NSW (tam kde zijem ja, cize Sydney + hlavne mesto Canberra kde sa chystam o 2 tyzdne)
• Queensland - Brisbane a o mesiac si prejdem cele pobrezie od Cairns az po Brisbane 
• Juzna Australia - navstivila som mesto Adelaide 
• Zapadna Australia - Perth (tam sa mi bohuzial nepodari ist)
• Tasmania - bola na plane ale neda sa vsetko vidiet
• Viktoria - Melbourne, Great Ocean Road

Vyhrievany bazen v Stamforde

Nas vikend sa nezacal idealne, na letisku sme zistili ze let s Tiger Airlines bol zruseny. Nestastne a sklamane sme sa museli vratit a prebookovat nase letenky na druhy den. Sikovnost moja (skor ostry, ale v ramci slusnosti, jazyk) vybavili sme si ubytovanie v hotely Stamford kde sme si uzili vyhrievany bazenik, saunu a skvelu veceru v postely. Vyskali sme ako sialene pubertiacky = uprimna radost.

Na druhy den rano sme konecne odleteli do Brisbane, tretie najvacsie Australske mesto a o hodinku sme sedeli vo vlaku do centra kde nas cakala nasa spoluziacka z Londyna, Paula. 

Hodinove rozhovory, kavicky, obchody, plavba na rieke Brisbane, spoznavanie 'domorodcov' a prehliadka mesta nam zabrali cely vikend. 

Paula, Pauline a ja

Brisbane je jedno z miest kde nastali nicive povodne zaciatkom tohto roka a prave rieka Brisbane sa vyliala z koryta a sposobila obrovske skody. 

Celkovo vam staci na cele mesto jeden den, maximalne dva a aj to uz neviete co robit. Melbourne sa mi pacil viac koli vacsej atmosfere, ale aj tak zostavam pri tvrdeni ze ziadne mesto nema na Sydney.

Uzasny vyhlad 

Brisbane

Do Queenslandu sa vratim o mesiac ked sa vydam na cestu po vychodnom pobrezi Australie a uz sa neviem dockat slnka a nadhernych plazi.

V Sydney uz nastala zima.... brrrrr

Great Ocean Road

Melbourne

Zvladli sme to a uzili si nadherne dni plne slnka na jednej z najkrajsich ciest sveta. Prva zastavka bola Melbourne, druhe najvacsie mesto v Australii. Je to rozhodne ine mesto ako Sydney, viac europske. Pripominalo mi miestami Prahu a stacil nam jeden den aby sme ho cele presli.

Vela ludi si Melbourne vychvaluje a urcite ma svoje caro, ale som velmi stastna ze som si vybrala na studium prave Sydney (mala som na vyber medzi Sydney, Brisbane a Melbourne). Velmi sa mi pacila botanicka zahrada a najkrajsia bola asi prechadzka popri rieke.

Hned na druhy den sme si vyzdvihli auto z pozicovne a vydali sa na cestu. Pocasie bolo nadherne a boli sme plni ocakavani.

Great Ocean Road nesklamala. 12 Apostolov, London Bridge....proste nadhera. Prekrasna priroda, malicke mestecka plne atmosfery a skvelych kaviarni. 24 hodinovy vyhlad na ocean, horuce slnko... proste raj na zemi. Nahodne sme sa dostali na bocnu trasu a objavili prekrasnu plaz kde nebol ani clovek len obrovske vlny a nadherene musle.

Koala na ceste

Moj najvacsi zazitok boli jednoznacne koaly! Volne zijuce male medvediky. Mali sme stastie ze sme ich zastihli ked nespali a dokonca boli take aktivne, ze lozili hore dole po kmenoch stromov. Ta najuzasnejsia spomienka bude pre mna rozhodne koala sediaca popri ceste, vyskala som ako sialena ale nemohla som si pomoct. Su proste nadherne.

Nasa posledna zastavka bolo mesto Adelaide, ktore by sme nabuduce urcite vynechali. Az na skvelu Cinsku restauraciu kde sme si dali obrovsku a hlavne lacnu veceru a malicku kaviaren  'Big table' na markete s uzasnou ponukou ranajok sme v Adelaide nic neobjavili.


Ale rozhodne nam to nepokazilo naladu. Na Great Ocean Road by som sa urcite raz chcela vratit.

Great Ocean Road

12 Apostolov

Sudna sien

Tak dnes som bola prvy krat v sudnej sieni, nielen v Australii ale celkovo. Nevedela som co mam ocakavat, ved sudnu sien som videla akurat tak vo filmoch a od reality sa to podla mna dost vzdaluje.

V Sydney ma kazdy pravo vstupit do sudnej siene pokial to nieje vyslovene zakazane oznamom na dverach. Neviem ako to funguje na Slovenksu alebo v Anglicku, urcite si to trosku prestudujem.

Neznamena to ze teraz budem chodit do sudnej siene pravidelne, ale ako zazitok to bolo jednoznacne skvele. Nasou ulohou bolo napisat kratky clanok o pripade ktory bol prave pojednavany.

Musi to byt velmi tazke byt odosobneny od vlasntych pocitov, nazorov a byt cisto racionalny a zamerany len na podlozene fakty.

Moj pripad bol o dvoch alkoholikoch, kde bola privolana policia na podnet susedov. Policia sa domnievala ze muz napadol svoju druzku, ktora mala rozbity nos a natrhnutu peru, ale problem bol v tom ze bola natolko opita ze si na nic nespomina a teda ani nemohla s istotou povedat ze to bol prave jej druh, ktory jej sposobil zranenia.

Nakolko zena bola len svedkom a nevedela nic povedat (mozno mala strach z uz ex-druha) muz dostal iba zakaz na priblizenie sa ku jej osobe po dobu dvoch rokov.

Stravili sme tam cely den a mali sme moznost maleho interview s pravnickou zastupujucou policiu - obzalobou, ktora nam povedala ze obcas spolupracuje s novinarmi, moze im poskytnut potrebne dokumenty ale nikdy nemoze komentovat.

UTS proste vie co a ako nas ma ucit, nebudeme znamkovany za dnesny den ale vobec to nemeni nic na tom, ze sme sa naucili viac ako keby sme pisali nejaku esej na ktoru zabudneme v minute ako ju odovzdame.

Prazdniny

Zajtra je piatok a aj posledny den pred dvoj tyzdnovymi velkonocnymi prazdninami.

Ako kazdy piatok, zurnalistika mi da dobre zabrat a tento nebude vynimkou. Ideme do sudnej siene kde sa bude odohravat sudne pojednavanie a nasou ulohou bude napisat o tom clanok, neviem ako budeme casovo obmedzeni ale deadline je poobede. Vsetko by bolo ok keby sme prave v piatok neodlietali do Melbourne na nasu road trip po juznej Australii - Victoria.

Ideme ja s Pauline, moja spolubyvajuca Shiva a kamarat Tomas. V priebehu piatich dni sa musime dostat z Melbourne do Adelaide a tato trasa, jedna z najkrajsich v Australii, sa vola Great Ocean Road.

Dufam ze zurnalistika dobre dopadne a my stastne odletime v ustrety dalsim dobrodruzstvam :DD

TESIM SA!!

Annie Leibovitz

Yoko Ono a John Lenon par hodin pred jeho vrazdou

Dnes sme mali s Pauline volno a chceli sme si trosku pospominat na chvile ked sme spolu chodili po Sydney, kavickovali, prerozpravali hodiny a uzivali si slnko. Nebolo to tak davno, mozno mesiac do zadu, ale zda sa to ako vecnost.

Annie's mama

Skola a praca nam momentalne zabera vacsinu casu a prave preto sme chceli malicku zmenu. Rano sme si dali kavu na nasom oblubenom mieste u kamarata Tomasa, slnko nadherne hrialo a ako spravne novinarky sme si precitali noviny  :)))

Johnny Depp a Kate Moss

Na dnesnom plane sme mali hlavne navstevu muzea moderneho umenia (museum of contemporary art). Momentalne je tam vystava fotiek Annie Leibovitz. Vedela som ze je to skvela fotografka, uznavana na celom svete a velmi som sa tesila na jej fotografie.

Este nikdy v zivote sa mi nestalo, aby som zostala dobrovolne! v muzeu viac ako 2 hodiny!!

Annie Leibovitz

mozno najznamejsia fotka

Bola to najkrajsia a najemocionalnejsia vystava aku som kedy videla. Nebola az taka vynimocna fotkami osobnosti a celebrit, ktore boli samozrejme nadherne a nevsedne, ale skor som bola ocarena fotkami jej rodiny, priatelov a pribehom ktory sa snazila (predpokladam) povedat.

Whoopi Goldberg

Sokujuce fotky radosti, lasky, nestasita, bolesti, smrti... vsetko to tam bolo, cierne na bielom.

V preplnenej sale sme si sadli na stolicky a pozerali asi hodinovy dokument o jej zivote a osude.

Bola to naj vystava aku som kedy videla a dufam ze nie posledna.

Na urovni

Uz som spominala ako sa o nas UTS stara a neda mi to opet nespomenut. Je vidno ako velmi im zalezi na dobrych vztahoch s inymi krajinami a ich univerzitami. Neustale pocuvame aki su stastni a pocteni tym ze nas tu maju - nas international students.

recepcia v Town Hall

Ja by som skor povedala ze my sme radi ze tu sme a ze nas prijali :DD

Boli sme pozvani primatorom mesta Sydney, na oficialne uvitanie a recepciu na ktorej sa podavalo len to naj sampanske a skvele jedlo. Stretli sme sa so studentami z inych univerzit a vypoculi si prihovory ich riaditelov a par studentov.

Ja s Pauline

Recepcia sa konala v Town Hall. v ktorej sa nachadza najdlhsi mechanicky organ na svete (8000 pistal) a predtym nez bola postavena Opera, sa tu konali vsetky vyznamne podujatia. Bola to pre nas velka pocta.

Aby to nebolo malo, Vice-chancellor nasej UTS nas pozval na Annual dinner. Vsetci sme sa museli obliect do farieb cervena-cierna-biela. Vecera bola uzasna, bol pripraveny program, rozne sutaze a ziva kapela hrala do vecera. Konecne sme si super zatancovali.

International students

Westminster v UTS

V mojom reporte po navrate do Londyna mi nebudu stacit slova na vyjadrenie urovne aku ma UTS.

Znacky, znamenia a ine informacne zariadenia

V Sydney je vsetko super, krasne, prijemne ale jednu vec neviem predychat - znacky.

Rozmaznana londynskym standardom kde je vyznaceny kazdy s*hit, si nemozem zvyknut na australsky "whateva" postoj.

Predstavte si situaciu ked stojite na zastavke autobusu a nemate absolutne ziadnu sajnu ktorym smerom ten autobus ide a ktore cisla odchadzaju z danej zastavky.

NIC!

jedna tabulka z casmi od am do pm a vedla kazdeho casu je napisane cislo autobusu... moja otazka znie... kam do ri*i ide ten ....piiiiiip.... autobus???!!!! anyone????

Necakajte nadhernu farebne odlisenu mapu autobusov, uz vobec nie nocnych spojov ako v Londyne.

Ved predsa viete kam idete, nie?? tak naco mapa?!

tak kam to bude??

Ako som sa hrala na novinarku

Pocas studia v Londyne nam bolo povedane, ze novinari uz vlastne vobec nic nerobia. Cely den sedia za stolom a citaju tlacove spravy ktore mozno trosku prerobia, presunu par slovicok, ak sa im chce zavolaju niekomu kto im nieco na danu temu povie a dopisu svoje meno na konci clanku. Ved ako by aj mohol jeden novinar napisat niekolko clankov za den? najst pribeh, vyhladat background, obvolat svedkov alebo ludi ktori by ku tomu nieco chceli povedat a tak dalej...

Jasne ze to nieje mozne, urcite nie v tejto dobe ked jeden clovek robi aj za troch... Tak som si uz v Londyne hovorila ze by som chcela skusit ake to je byt novinarom.

Moja povinna literatura 

Dostala som tu sancu a este teraz sa mi trasu nohy. 

Zadanie ulohy znelo: napisat clanok (500 slov) z casti mesta v ktorom byvate o niecom co sa momentalne deje a este to nebolo zverejnene v ziadnych novinach, casopisoch alebo online. Musite mat styri zdroje, ich mena a telefonne cisla. Mate na to jeden tyzden. 

Musite povedat ze ste freelance novinar ktory pise clanok a chcel by viac informacii, ved to poznate z filmov. Pride zena/muz v sacku, v ruke diar a pero a ked povie ze je novinar/ka tak sa ide kazdi pototo lebo urcite z toho bude riadna bomba!

Skutocnost je vsak uplne ina. 

V prvom rade som musela zistit ze v akej casti mesta to vobec byvam, pod ktory urad patrim a kde sa ten urad nachadza. Prisla som tam z usmevom od ucha k uchu a ked som povedala ze som novinarka nikto sa somnou nechcel rozpravat lebo NEMOZU HOVORIT Z NOVINARMI!

Nikto vam nechce povedat nic, cakate na email od danej osoby cele dni a ked konecne pride tak je to totalna TLACOVA SPRAVA!! od PR ludi.... to vie cloveka riadne nastvat (a to musite mat stastie ze ste vobec nejaky email dostali).

Nechce sa mi stazovat ake je to tazke byt v cudzom meste, nepoznat okolie a ze ked mate hovorit po anglicky tak zabudnete aj ako sa volate. 

Je to moja volba a musim si poradit ako viem. 

Nakoniec som napisala clanok o miestej kniznici ktora zacala program pre mladych tinedzerov aby citali knihy - v zmysle - mladi ludia uz nemaju zaujem o knihy ked sa mozu hrat pocitacovu hru alebo presediet den na facebooku. Cize nudny a pozitivny clanok o tom co robi kniznica pre miestnu komunitu. 

A to som tam musela chodit kazdy den aby mi vobec dala pani kniznicna rozhovor!!

Tak som sa musela ist v piatok spolocensky zabavit lebo tolko stresu co vo mne bolo sa inac vyventilovat nedalo!

Cernobyl

UTS neustale organizuje rozne podujatia, prihovory, vecere a rozne ine spolocenske akcie.
Jednou z nich bola aj pozvanka na ukazku noveho dokumentarneho filmu Precarious.

Reziserkou je Merilyn Fairskye - experimental filmmaker - a odohrava sa v Cernobyle.

Je to film s titulkami v ktorom nevystupuju ziadny herci, je toceny v zime a pozostava zo zaberou na 'Ghost town', vymrete mesto Cernobyl. Skvely vyber hudby a hlasy ludi ktorich postihla tato katastrofa hovoria o tom ake to bolo ked vybuchla atomova elektraren v ich rodnom jazyku, rustine.

Z ich slov mi behal mraz po chrbte a bolo to velmi emocionalne pocuvat velmi smutne pribehy nevinnych ludi ktori nemali ani ponatia co sa prave v tom case dialo a ako to ovplyvni  ich vlastne zivoty a zivoty ich deti.

Zatlkanie informacii a ubezpecovanie ze je vsetko v poriadku, rady aby pili co najviac vodky nas nechalo vsetkych v sieni ako skamenelich. Zabery na vyprahnute sidliska, rozbite okna a prazdne ihriska.... v pozadi mraziva hudba a smutne slova jednich z par ludi ktori sa dozili roku 2011, aj ked so zdravotnymi problemami.

Po skonceni premietania sme mali tu cest stretnut aj prave jedneho muza z tohto filmu ktory pracoval ako letec a bol vyslany pracovne do Cernobylu. Koli mnohym zdravotnym problemom ktore ho postihli po Cernobyle sa musel on aj s celou svojou rodinou vystahovat do Pakistanu.
Bolo to velmi zvlastne ho tam vidiet, pocuvat a uvedomovat si co vsetko prezil a ze sa nedozije veku ktoreho by sa mozno mohol za normalnych okolnosti dozit. Mnoho jeho kolegov uz nezije, ako nam povedal.

Vsetci si az prilis dobre uvedomovali co sa odohrava prave teraz v Japonsku a ja dufam ze historia sa nezopakuje.

svet je velky zadok.. ehmm ....

Vzdy som zboznovala Londyn... bola to laska na prvy pohlad. Mozem si obliect co chcem, nemusim sa malovat ked nechcem a nikto si ma nevsima (to nieje az taky bonus, akokedy).
Milion moznosti ist sa zabavit, divadlo, kino, rozne druhy restauracii z kazdeho kuta sveta a bilion kaviarni.
Sydney je take iste mesto, nieje tu udana hodina vecerneho pokoja, zivot sa zije ci je AM alebo PM.

ALE .. je tu MORE a SLNKO!

Uz mame jesen ale pocasie je tu ako v Londyne cez ten jeden tyzden leta co tam mame (velmi smutny ale pravdivy fakt).

A vcera som sa ako keby teleportovala do Londyna ked som sedela v kaviarni na kave s mojimi kamoskami a musela som sa ich dotkut aby som sa uistila ze sa mi to nesniva a je to fakt tak. Monika  a Katka si len tak pekne cestuju po Australii a teda sme si dali rande aj v Sydney.

Bolo to skvele a velmi mi to pripomenulo ako mi chybate, VY tam v uprsanom ale krasnom Londyne!

Na Coogee Beach

Vecer sme sa isli kupat do mora a bolo tak krasne teplo, o 10pm ani vanok a my v rock pool na Coogee.. skvely pocit!!!

Rock pool Coogee