Let the adventure begin...

Stretli sme sa s jednym kamaratom a jeho kamoskou v Christchurch a po potrebnom nakupe potravin sme sa vydali na cestu vsetci nasackovani v jednom kempingovom aute vybavenym malou kuchynkou, chladnickou a matracom na ktorom budeme travit vacsinu casu presuvanim sa na vsetky krasne miesta Noveho Zealandu.
Prvy den sme postupovali z Christchurch smerom do Geraldine kde sme to nedaleko aj zaparkovali lebo uz bol vecer a rozlozili nas stan. Moja prva noc v stane!! ano prva.. mozno sme kempovali ked som bola dieta ale nepametam si to. Zostali sme na peknom mieste blizko rieky ked sa nam podarilo zalozit ohen tak sme si opiekli parky (sausages), spekacky tu nepoznaju :))

Boli sme hladne takze chutili ako ta najlepsia specialita na svete.. bolo to take zvlastne, sediet pri ohni, v ruke razen ktory som vystruhala z haluze nedaleko stromu, opekat si parky a nad nami miliony hviezd... predsa len ta slovenska skola na nieco bola.

Novy Zealand (16/02 - 28/02/2011)

Cely den pred odletom bol hekticky. Najprv skola a oficialne uvitanie a rozne ine aktivity (napisem o tom neskor) a potom sprinty do bytu, vsetko zbalit s jednym jedinym hacikom a to ze mame len prirucne batoziny do ktorich musime dostat dva spacaky, stan a dvojity matrac s pumpou plus nase oblecenie a kozmetiku!!! zda sa to neuveritelne, ale podarilo sa nam to.. take sme na seba boli hrde :))

Na letisku

Let zo Sydney do Christchurch (juzny ostrov Noveho Zealandu) trva len 2 a pol hodinky ale nas prilet bol v noci o pol jednej takze sme nemali ine vychodisko ako prenocovat na letisku... bol to absolutne skvely zazitok v mojom zivote, prvy krat som spala na letisku a urcite na to tak rychlo nezabudnem. Problem bol najst si miesto na lezanie, letiskova hala bola plna spiacich ludi!!
trosku nam to dodalo odvahy, ved ked ostatni spia na zemi tak mozme aj my. Vytiahli sme nase spacaky a ulozili sa na mozno jedinom volnom mieste pod telefonnymi budkami ... hahah ...

V karavane

spalo sa mi hrozne lebo stale nieco hlasili a boli sme aj blizko zachodov tak som zakazdym pocula susic na ruky, ale ked sme sa rano zobudili tak sme boli stastne ze sme to prezili v zdravy a mozme sa vydat na nasu cestu po juznom ostrove (aspon teda casti ktoru sme si vybrali).

Den dva az styri

Na druhy den bol budicek o 7 rano... si zo mna robia srandu??!!!!

Tak taka dolamana som v zivote nebola, ruky a ramena nevladne, obrovska modrina na mojej ruke sa zacala zafarbovat, doskrete kolena a ubolene nohy. Dostat sa do mokrych "oblekov" bolo kazdodenne utrpenie, ale dalo sa to zniest.

Kazdym dnom sme sa vsetci zlepsovali. Druhy den sme uz chytali viac vln a hlavne sme vela padlovali.
Treti den rano bol moj uplne naj a chytala som skoro kazdu vlnu, bolo to uzasne.
Stvrty den sme uz boli uplne zazrate do surfovania a hovorili sme si ze keby sme tu boli este den, dva odvazili by sme sa ist aj na obrovske vlny. Ale vsetko ma svoj cas a mozno sa nam to este niekedy podari.

Kazdy den nas fotil fotograf a mladi instruktori nas natacali na kameru aby sme sa mohli strapnovat pred kamosmi :)))

Musim to trosku zhrnut......

- boli to absolutne uzasne 4 dni, nelutujem ani na sekundu ze som sa na to dala

-na 4 den som uz necitila ziadnu bolest a moje telo si zvyklo na tvrdy trening dva krat za den

-jedlo bolo fantasticke

-surfisti su absolutne vymakani chalani s najkrajsimi telami ake som kedy videla :DDD

-dokazete sa spalit aj ked je zamracene a prsi

-na treti den som sa konecne 'surfovala' , chytila som vlnu, vyskocila na nohy v spravnom smere a case a zmenila smer podla toho kam ma vlna tahala az ku kraju plaze!!! (neopisatelny pocit!!!)

-surfovala som prvy krat ale urcite nie naposledy!!

-odporucam to skusit kazdemu, len tak pre zabavu a dobry pocit

-stalo ma to $370

Do puce, kuaaaa, auuuuu... glo glo glooooo..... zzzzz.....wau! wau!!! yesss..... happiness ... i f*cking did it!!!

DEN 1

Jedneho horuceho dna nas oslovili dvaja mladi chalani na Bondi beach ze ci by sme nechceli skusit surfovat a ist do surf tabora na 4 dni... tak sme sa na seba s Pauline pozreli a v hlave sme mali to iste.... preco nie??!

O par dni na to sme uz sedeli v autobuse smerom na juh od Sydney a za necele dve hodinky sme prisli do praveho Surf tabora. Ani sme sa nestacili zorientovat a uz sme mali kluce od izby v ktorej nas bolo sest dievcat a hned nam rozdali neoprenove obleky a cele vyplasene sme masirovali so surfami na plaz s vystiznym menom 7Mile Beach. 

Prva vec co musim povedat - sufrovacia doska je hovadzky tazka!!!

Denne sme mali dve dvojhodinove lekcie surfovania. Prve dve hodiny sme sa ucili ako sa mame poriadne postavit na doske, ale zatial sa to vsetko odohravalo na imaginarnej doske nakreslenej prstom v piesku, nieje to vobec ziadna sranda udrzat balanc a nie to sa este postavit. Teoria je lahsia ako prax a hned som sa o tom presvedcila na druhej dvojhodinovke o par hodin neskor a vybornom obede. 

To uz bola ina kava... vlny boli silne a obrovske (jasne ze sme nesli hlboko do mora, vsetko to bolo blizko plaze..mali sme bobky z mora totalne.. mozu tu byt zraloky??!!). 

Slana voda nas zavalila zakazdym ked prisla velka vlna a s doskou upevnenou na clenku sme nevedeli co od radosti. Tolko sme sa vsak nasmiali, s Pauline sme si hovorili ze co do riti tu vobec robime??!!! 

Surfovanie je tazke, fyzicky uplne najvycerpavajucejsi sport aky som kedy robila. Slana voda v ociach a vsetkych moznych otvoroch, ruky vypovedajuce poslusnost a nohy ako z kamena prilepene na doske. Vedela som ze moja kondicka je slaba ale ze az takto velmi ?

Ako poslusne dieta som isla spat o 8pm, ani prstom by ste nestihli lusknut a ja som uz spala :))))

Izba ako v pravom tabore

moje prve zranenie

7 Mile Beach

Moj instruktor Chaplin

Twilight parade ...

Cele tyzdne pred a po oslave noveho cinskeho roka sa v Sydney deju rozne akcie, vraj mimo Azie je prave v Australii najvacsia Cinska komunita. Ja som sa najviac tesila prave na Twilight parade co znamena velka show na trase Town Hall do Chinatown s vyvrcholenim v Darling Harbour velkym ohnostrojom.

Dali sme si hodinku naskok aby sme nieco videli ale uz vtedy bolo na uliciach vela ludi. Mame stastie s Pauline ze sme vysoke (smola pre cinanov za nami). Zacalo sa to vsetko vecer o 8pm a bola som unesena z farieb a kostimov, hudby a hlavne velkych chlpatych drakov a samozrejme zajacov pobehujucich vsade naokolo. 

Nesli sme na ohnostroj lebo sme boli strasne hladni takze sme sa vybrali do Cinskej restauracie v Chinatown a poriadne sa napchali. Kamos Tomas si ako dezert objednal vyprazanu zmrzlinu. Chutilo to ako zmrzlina v struhanke :)))

Vyprazana zmrzlina s cokoladovou polevou

stastny Novy rok zajaca !!!

Velke oslavy zatial neboli ale vsetko sa to zomelie uz v nedelu na Twilight parade kde konecne po prvy krat v zivote uvidim pravu cinsku show s drakmi a zajacami! velmi sa na to tesim, lebo viete aka som do znameni a hlavne tie cinske ma velmi bavia, maju v sebe cosi viac ako tie nase slnecne. Ja som mimochodom svina :DDD

tomas mal chobotnicky

Ja a Pauline sme si dali kura

Takze na oslavy si pockam do nedele, ale zato sme si dnes vecer po neuveritelne teplom dni zasli do Chinatown a dali si (neviem preco nie cinske) ale korejske jedlo. Bolo to vyborne ale neviem si predstavit ako asi chuti stiplava verzia ked po tejto sme si necitili pery :DD

Watsons Bay a dni plne slnka na plazach ...

Rano som sa ledva postavila z postele. Nohy ma neuveritelne boleli!! Strasna bolest!!!

Ani rozchodit sa to nedalo .. auuuuuu

Vybrali sme sa lodou na Watsons Bay, opet ina cast Sydney do ktorej sa dostanete lodou zo Circular Quay.
Bola tam aj pieskova plaz ale velmi malicka, tato cast je skor nieco ako Londyn. Velky park, stromy, ludia hraju loptove hry, griluju, psy pobehuju. Velmi prijemna atmosfera s absolutne uzasnym vyhladom na most a City. Isli sme s Pauline na malu prechadzku po utesoch ktore boli nedaleko. Naskytol sa nam prekrasny pohlad na ocean a na 'branu' do Sydney cez ktoru raz presiel aj James Cook a teraz nou prechadza kazda lod ktora chce vojst do mesta.

Kazdy den chodime na plaz aby sme sa krasne opalili ale samozrejme ze pouzivame faktor 30 lebo slnko tu  doslova pali. More nieje studene ale fantasticky osviezujuce az vlazne. Piesok extremne horuci ze sa po nom niekedy neda ani chodit. Zboznujem sediet na kave s Pauline a pisat pohladnice, svoj dennik alebo len tak sa rozpravat o vsetkom a nicom a sledovat ludi ako si uzivaju zivot.
Vsetci tu behaju, surfuju, griluju.. je to ako iny svet.

Februar je vraj najhorucejsim mesiacom v roku a je to rozhodne citit. Noci su horuce a klimatizacia vo vlakoch a autobusoch vzdy dobre padne.
Co sa tyka cien tak je to dost podobne anglicku, ale myslim ze pre Slovakov by to bolo dost drahe. Pol litra vody stoji $3, jedna kava $3.50, pizza sa pohybuje od $10 - 25, jedna cesta autobusom $3.50

Som vo velkej vyhode lebo ako student mam zlavu na cestovanie co je tu asi najdrahsie. Tyzdnovy listok  na vsetky zony ktory by normalne stal $57 mna stoji $28.50 co je skoro 50% menej.

Stravu si kupujem v supermarkete a vzdy ked sa da si robim sendvice a vezmem si ovocie inac by som asi fakt skrachovala.

Ludia tu zarabaju omnoho viac ako v Anglicku a o Slovensku ani nehovorim. Hodinova mzda je tu od $18 na hodinu a vyssie!!

Budem si hladat pracu ale az ked sa mi zacne Univerzita, momentalne som na dovolenke a uz v pondelok idem na 4 dnovy Surf camp sa naucit surfovat. Tak dufam, ze to zvladnem :DDD

Watsons Bay s nadhernym vyhladom 

Blue Mountains a Katoomba

Budik nastaveny na 7am a stretavka s ostatnou posadkou o 8am na Central Station. Flip-flopky som vymenila za botasky a suknu za tristvrtove nohavice lebo v Australskych horach som este predtym nebola a  teda som to nechcela riskovat.

To co ma vsak cakalo som si fakt vobec nepredstavovala. Vybrali sme sa vlakom od Sydney do Blue Mountains ktore su v kazdom sprievodcovi oznacene ako miesto ktore musite vidiet. O dve hodiny sme dorazili na miesto a podla znaciek sme sa vybrali smerom ku trom sestram - The three sisters.

Su to obrovske tri skaly ktore su vyznamnym symbolom pre aboriginalnych obyvatelov modrych lesov. Pocasie sme mali super, bolo pod mrakom ale nie velmi teplo. Vsetci sme sa dohodli, ze by sme si chceli ist pozriet vodopady a teda sme sa aj vybrali ich hladat.

Najprv sme isli smerom dole - cize strmanskymi rebrikmi okolo troch sestier s dych vyrazajucimi vyhladmi. Mali sme co robit aby sme tie rebriky zliezli. Cesta dole nam trvala asi hodinku a nasledovala rovinka az kym sme sa samozrejme nedostali do stupania. Fucala som ako parny valec, taku turu som nezazila uz roky a to som bola v lete v Tatrach!!!! Obloha sa vyjasnila, potili sme sa az z nas lialo a rebrikov smerom hore bolo nekonecne vela. Dali sme si malu pauzu pri vodopadoch ale museli sme to vyslapat az naspat navrch. Ked som si sadla nohy sa mi triasli a nevedela som ich zastavit.

Ale 5-6 hodin neskor ked sme si uz davali kavicku v meste Katoomba a hrala nam rock and roll hudba z koncertu co tam prave prebiehal, sme boli vsetci na seba velmi pysni a naozaj radi ze sme to zvladli a videli nadhernu australsku prirodu. Dva druhy vegetacie sa nam menili pred ocami - les dole bol ako nas Slovensky a les hore bol pravy Australsky s odlisnymi stromami a kvetmi. Bolo to uzasne sledovat tieto zmeny. Vodopady boli nadherne a vyhlad nezaplatitelny.

The three sisters

Aboriginalny ujo

vodopady